Ako som sa ocitol v škatuli

Dávnejšie som si všimol kampaň proti takzvanému škatuľkovaniu, vtedy ma to nejako neoslovilo a nevenoval som tomu pozornosť. Myslel som si, že sa ma tento problém netýka, keďže sám nehodnotím ľudí podľa toho, akú majú farbu vlasov, čo majú oblečené, kde pracujú, v čo veria, na akú školu chodia, dokonca ani podľa toho čo mi o konkrétnom človeku povie niekto iný. Pre to aby som vedel aký je daný človek musím ho poznať a čo-to s ním zažiť. Niekedy stačí zopár minút, niekedy hodín, niektorých ľudí nedokážem odhadnúť ani po rokoch, ale každopádne ide o názor môj vlastný. Dnes som si však uvedomil, že tento problém sa ma týka viac, ako som tušil.

Som "ajťák" a podľa všeobecného názoru som človek, ktorý nedokáže vykonávať žiadnu zmysluplnú činnosť, ktorá sa netýka počítačov. Nedokážem komunikovať, nedokážem sa zabávať, neodlepím sa od stoličky. Celý môj svet je virtuálny a namiesto ľudí vidím len jednotky a nuly. Namiesto okuliarov nosím popolníky a nemám základné hygienické návyky. Jednoducho žijem v ajťáckom svete a nič iné pre mňa neexistuje a jediní ľudia s ktorými sa dokážem rozprávať sú ajťáci.

S týmto názorom som sa stretol niekoľko krát ale nikdy som ho nejako globálne neodmietol. Stále som si povedal áno sú aj takí ajťáci, ale ja ním každopádne niesom. Ja som tá výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Keď som si však uvedomil, že poznám pomerne veľa ajťákov a nikto z nich nespĺňa tieto charakteristiky. Všetci sú to normálni ľudia, ktorí športujú, bavia sa majú rovnaké problémy ako hocikto iný. Uvedomil som si že tu slovné spojenie výnimka ktorá potvrdzuje pravidlo funguje asi trochu ináč ako sa to bežne používa. Je tu pomerne veľká skupina ajťákov, ktorí sú úplne normálni ľudia a veľmi malá skupina výnimiek, ktorí spĺňajú tieto vyššie uvedené charakteristiky.

Veľmi zaujímavá vec je, že som sa s názorom "ajťáci sú divní ..." stretol priamo od ajťáka, ktorý tvrdil, že sa s nimi nedá rozprávať a že so žiadnymi nieje v kontakte. Akoby sa hanbil, za to že sám je ajťák a preto sa snažil to zamaskovať a tvrdiť, že on je iný. Namiesto toho aby ukázal, že ajťák môže byť normálny.

Mne osobne nijako neprekážajú vtipy o ajťákoch, rád sa na nich zasmejem a možno lepšie ako hocikto iný. Ale prekáža mi keď akonáhle ľudia zistia, že študujem informatiku, tak zmenia svoj postoj voči mne, začnú sa správať, ako by som bol menejcenný a nebol žiadnym prínosom pre spoločnosť.

Áno som ajťák a práve som sa rozhodol, že si vytvorím vlastnú škatuľu, pre ľudí, ktorí posudzujú druhých podľa toho v k akej skupine patria. Do tej škatule strčím každého,kto strčí mňa do nejakej inej škatule. Túto škatuľu potom zavriem a zalepím páskou a ľudia v nej pre mňa menejcennými, pretože zlyhávajú v niečom, čo je pre človeka s vlastnou vôľou najpodstatnejšie a to je utváranie si vlastného názoru.