Prečo je také ťažké vyjadriť pocity slovami ? Prečo nedokážem opísať to čo cítim ? Prečo sa cítim akoby ma niekto vo vnútri roztrhal, ale na vonok sa tvárim, že je všetko v pohode ? Prečo mám pocit, že mi ide srdce vybuchnúť, keď si spomeniem na udalosti posledných dní, ale predstieram že je všetko ako má byť ? Možno preto, že nechcem spôsobiť to, aby sa trápil aj niekto iný. Nechcem rozširovať smútok a bolesť, ale smiech, radosť a pohodu. Nikdy neukážem na javo to, že aj menšie veci ma dokážu hlboko poznačiť, že aj pre niekoho drobnosti sú pre mňa silné emocionálne zážitky. Nechcem aby človek, ktorý mi spôsobil bolesť vedel o tom, ako veľmi ma to zasiahlo, lebo viem, že to nebolo úmyselné a tým, že by som dal na javo svoje pocity tak by som spôsobil výčitky svedomia a len ďalšie trápenie a to by som nezniesol. Veď čo je horší pocit ? keď si človek zlomí ruku alebo keď ju zlomí kamarátovi ? Zlomená ruka bolí, ale zacelí sa a dokážeme odpustiť tomu kto to spôsobil, ale ako dlho trvá kým si človek odpustí sám ? To isté platí aj o srdci. Radšej ukryjem svoju bolesť pred svetom a počkám kým sa rany zahoja, akoby som mal spôsobovať ďalšiu bolesť. Ale prečo potom chcem aby to aspoň niekto vedel bez toho aby som musel čoloľvek naznačiť ? Chcem aby sa niekto dokázal vžiť do mojej situácie a poradiť mi čo mám robiť, ale nikoho o pomoc nepožiadam? Načo mám priateľov? Prečo nedokážem prijať pomoc aj keby sa mi sama núkala ? Bože ostal si mi len ty. Len tebe môžem zveriť všetko. Jedine Teba môžem žiadať, lebo ty ma nikdy neodmietneš, vždy máš na mňa čas. Držíš nadomnou strážnu ruku. Tebe môžem zveriť všetko a viem, že to bude v dobrých rukách. Bože už toľko si mi dal, ale ja chcem sebecky stále viac. Tvoju pomoc si nezaslúžim, ale predsa o ňu žiadam, lebo bez nej by môj život nemal zmysel. Bože prosím pomôž mi !
Tento text som napísal v niekedy v lete roku 2009vzhľadom na udalosti, ktoré sa v tom týždni odohrali.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára